Sunday, April 5, 2009

Visit of Fausto V. Da Costa to Kuwait - Gulab 25th Year Celebrations


Bhov Manest Pio bab dobajeacho manest soiro, bhov manest Pienkar babani mhojea pritichea Konknni premino.

Tumkam noman ani tumkam dhinvas.

Poile svater aichea hea kariokramant bhag ghetoleank sogrvank mhojim porbim ani xabaski, tumi itlo nazuk Goenche porpomporik sonskruticher adarun ho kariokram’ ghoddun haddlo dekhun. Hi Goenchi pormompora ji amkam Goeant ani Mumboint bhogunk mellnna ti hanga hea Kuveittachea xharant bhogunk mell’li. He khatir tumchem obhinondon kortam.


Hanv kallzache khorik savn tumche – Kala Mogi Kuveit, Gulab Vaurpi Somiti Kuveitt, Kuveittche Gõykar ani Mongllurkar – sorvanche upkar atthoytam, tumi mhaka Kuveittak haddun mhozo son’man kel’le bodol. Konknnin mhaka Kuveitt pavoilo! Vixex korun Gulab-achi fikir dakhoun Gulab nemit pormollcho mhonn tumi hott dhorun Gulaba khatir ani Konknni khatir tumche yogdan kel’le bodol tumcho hanv upkari. Gulab nemit uzvaddavpacho bond zata hachi fikir Goykarank vhodd nhoi zalear Kuveittkarank hachi vhodd fikir, ani Gulab bond zata hem Goenkarank legit pottlear tumkam pottona mhunn tumi dakhoun dilem. Hantun tumche khub teag ani sakrifis asat mhunn vixex anik sangchi goroz urona.




Bab Domingo Araujo hanchea fuddariponnak hanv chepem kaddtam, tanchea bhovgunni ani dhaddoxi veoktimhotvak hanv salam’ kortam. Soglea Konknnichea somudayank ektthaim haddun oslim kar’yam ani kariokram’ ghoddun haddop dista titlem sompem nhoi tem, hachi mhaka got asa. Opurbayechi gozal mhollear ami tondd ugddun sangonastana aple hostukim ani koslich hott nastana Gulab-ak adar korunk tannem panvol marlem. Hachem mhaka istimosanv. Aplea utrak thir ravon bhasailolea pormonnem tannem Mars mhoineant Gulab-achea eka ankant khondd poddlolo to Kuveittchea Gõykarancho ani Konknni-mogeancho vixex ank mhunnon nazuk ank uzvaddak haddun ho khondd bhorun kaddlo. He toren Gulab kainch nhoi zalear anik eka vorsachem tori jivit jielo.

Rupea Utsovacho ank kaddun Gulab nemit pormollpacho bond korun dor tin-tin mhoineamni uzvaddak haddpak ami tharailolem, ten’na Domingo baban Gulab nemit pormollche khatir apunn Kuveittchea Gõykaram vorvim chollvoll suru korta mhunnon amkam asvasonn dil’leanuch ami Gulab nemit chalu dovorpachem pavl fuddem ghalem, mhunnttoch Gulab 2008 vorsant nemit pormoll’la hem xroy Bab Domingo ani tachea sangati vaurpeank ani Kuveittchea Konknni mogeank favta, magir hea eka vorsant Gulab-an fuddem koxi kat ttanch marlea ti gozal veglli.

Bab Domingo borobor anikui khub zann vangddi pott’tiddken vaurleat hantun dubhavuch na, tancho vavr amche nodrek khoinchei votten komi nhoi. Tanchem sorvanchem nanv ghenastana hanv Gulabache torfen tanche upkar atthoytam. Pun hanvem Domingo-chi poili tust kelea karann tachea tokhnnay korpa sarkea fuddariponnak lagun. Aiz amchea Konknni somazant zaite prokolp mar khatat ani jiron vetat kiteak te kopxechea fuddareanchea hatamni nant dekhun, te pasot fuddari kopxecho asop vortem molachem. Ani Domingochi kel’li tust, tanchea vangdda borea ani khorea monan vaurlole aplich tust mhunn mandun ghetole mhunnpant kainch horkot na. Dekhun tanchea sangata ton-monan vaurloleam hurbevont Konknni vaurpeank mhozo noman ani dhinvas.

Hoi, hanv kallzant savn tumcho upkari aiz Konknni bhaxek lagon, maf korat Romi Konknnik lagon ani Kuveittantlea Konknni mogeank lagon hanv tumche modem pavlom. Toxech amche tiatrist bhav aiz sonvsarache charui konxamni pavtat fokot Konknni bhaxek lagon. Amche modlem ekuch natem mhollear ti Konknni bhas, ani zori ti bhas geli tor amchem modem anik natem koslem? Tor Konknni bhas amcho svabiman korta ten’na ticho upkar ami farik kortat kai? Hea prosnacho zabab ami amchea ontoskorna koddlean mellounk zai.

Aiz tumchea koddlean hanvem kitem magchem zalear ekuch - Konknni bhas tumchea jivitant vapddat. Bharotantlea heram rajyachea monxam sovem apli bhas uzar zata toxi Konknneam modem Konknni bhas uzar zaina, vixex korun Gõykar kristanvam modem. Hi ek hakikot. Machier tonddantlean Konknni, pun machie fattlean Inglix ani vosreantui Inglixuch. Internet-acher amche modem Konknnicho vad-vivad cholta to legit Inglixintleanuch. Oxem kiteak kai? Konknnintlean don volli ulounk, borounk ani vachunk nokllot tannim Konknnichea vo lipichea vadant boball kiteak korcho? Hankam mhozo ekuch sol’lo – poili Konknni uloyat, vachat, boroiyat ani uprantuch ticher vad korunk fuddem sorat. Bhas vadachem ani aplea svarthachem pangronn korun gheum noye.

Aiz Romi Konknni vachpeancho ankddo dhenvot asa. Ho prosn kelo mhunnttoch rokddoch Inglixintlean ‘counter’ vichar yeta to ho: Toxem Devanagrint vachpi khoim asat? Hea prosnachi goroz asa, hoi? Tori tacho zabab diuncho zalear devanagrint vachpi adim savn nasle, tori atam vachpi vaddot asat, pun romi Konknnint khub vachpi asle, ani atam tea vachpeancho ankddo dhenvtoch asa hi fikir korpachi gozal. Romi Konknnichea nanvan arodd ghaltat te khoim Konknni vachtat? Rite ddobe vazovpa xivay tanchem Konknni bhaxek yogdan koslem? Bextteo fottaxi marleo mhunnon prosn suttave zaum nozo.

Aiz romi Konknnint vachpi utpon’n korpachi nibel goroz asa. Fattlea tin vorsant Romi Konknnintlean zaitim pustokam ani porgottnneo uzvaddak aileo mhunnon Konknnicho vistar zala oxem chintop nitt na, bogor ami tim pustokam ani porgottnneo amchea ghoramni bhitor kaddun vachleo zalearuch mat Konknnichi porgoti zalea mhunnom yeta. Gulab ani The Goan Review hanchea fattlean kitlim nemallim yeun gelim nant? Kiteak gelim kai? Sorkari onudan ani borem-dekhpeancheo jahirati mellosor pustokam kivam nemallim uzvaddak haddpak sompem, pun hem sahitya kitlea zannamni vachlam ani vapuddlam tacher vichear korop mhotvachem. Aiz adhunik kalar sovloti aslolean kaim borovpi xerox offset podhotir eka pustokacheo 200 protyo kaddpachi xoketay asa, ani kaddttatui bi magir te aplo ankddo 2 hozar mhunnom vo 4 hozar mhunnom, hem konn topasta?

Punn hantlean ami amkanch nhoi bogor Konknni bhaxekui fottoitat mhunn zanna zaunchem. Konknniche progotik hem faideachem nhoich nhoi. Gõyant, Mumboint, Golfant Konknnichem kitem ani kitlem khopta tem mhojea bottancher asa. Fattlea 30 ek vorsank Gõychi sorv disallim nemallim Golf desant mhojea hatantlean vetat. Dekhun hanv mhonnttam vachpi dhenvtat hi husko korpachi gozal, ani ami sogle vad soddun Konknni vachpi utpon’n korpachea vavrak lagonk zai. Gõyant he dixen bilkul vavr zalolo disona. Lipicho vad gheun vell ibaddtolea dogam mhan fuddareank hanvem ekuch avhan dil’lem, ‘lipicho vad soddat ani Gulab-a khatir mhaka fokot dha-dha vachpi diyat. Tancho azun meren zabab na. ! Vachpi nastona porgottnneo konna khatir? Hench lokxant dovrun ami Gulab nemit uzvaddak haddpachem pavl marlelem. Konknni tigtoli zalear amkam zai Konknni ulovpi ani Konknni vachpi. Dukhi kallzan sangchem poddtta amche Konknni fuddari ani Konknni borovpi legit Konknnint uzvaddak yeta tem sahitya vachinant. Hi ek sot’tea stihiti. Naslear topasun polleat.





Mumboint tor ami GRAF sonsthentlean Konknni vistarpache khub proyotn keleat ani korit asat pun aiz bhov komi yes melltta. Mumboi Konknni bhaxecho ani chollvollicho maz zaun aslo tantunui aiz Goykarponn ani Konknni sap sanddlea. Mumbointlem Gõykarponn nopit zalam. Ani aiz Konknni molar Mumboicho zago Kuveittan ghetla. Konknni kariokram’ Konknni vachop, Konknni tiatr, Konknnicho husko chodd Kuveittan asa. Ekach utran Konknnichi progoti aiz Kuveittantlean zata. Kuveitt Konknni-mogeanchem obhinondon korunk favo ! Dekhun Konknni vachpeancho ankddo vaddovpak tumche lagim mhoji nomr vinonti. Hangasorui Konknni vachpeancho ankddo dhenvot asa hachi zanniv asa mhaka dekhun hem chitr bodolpak mhozo ulo. Vachpi chudd gheun sodunk vechi goroz na. Gulab Kuveitt khas ank Kuveittantlea kitlea zannamni gheun vachla tachem gonnit kelear ani titleim zannamni Gulab nemit vachlear Gulab kednach bond zaum nozo ani hem tumchea hatamni asa. Tumchea pavlamni herancheanui cholom yeta.

Ani akhkhrek mhoji Kala Mogi Kuveitt, Gulab Vaurpi Somiti, Kuveitt, ani Kuveittantlea Konknni-mogeank ek suchnna, pun nirnnoy tumchea hatamni asa. Tumi Kuveittant Gulab Vaurpi Somiti ghoddlea ti chaluch dovorchi ani Gulabak tumi ektthailole duddu tumchech svadin dovrun, dor mhoineak fokot char Gulab-achim modlim rongit panam tumche jahirati vorvim sponsor korchim. Tantun tumchim borpam kivam batmi, kivam jahirati ghalcheo. He toren amchean sangatak vavron amcho tumcho vavr goir-somoz nastana fuddem vhoron Gulab nemit pormollpachem karya chalu dovrum yeta. Gulab-achi fikir chodd zannam koddlean yeum ieta. Naslear eke khepek Gulabak duddu dile mhunn tachem jivit lamb korpak muskil ani tech borobor goir-somzonnekui khub zago melltta. Niyallun polloyat. Tech porim dor vorsacho Mars mhoineacho ank Kuveitantlea Konknni-mogeancho vixex ank koso chalu dovrunk zata. Hi fokot ek suchnna zacher tumi niyall korum yeta.

Tumche mahiti khatir Gulab-ak podorcho chhapkhanno na, New Age chhapkhanno Goenche diosezik dila. Gulab ami thoinch chhaptanv ani fokot chhapacho khorch dor proti fattlean 17 rupia farik kortanv. Te xivai her khorch dhorlear dor proti fattlean ani ek 8 rupia zodd, mhonnje eke proti fattlean 25 rupia khorchitat ani ti ami dolalank 11 rupiamni ditat, mhonnje eke proti fattlean 14 rupia luskonn asta. Dekhun amkam vachpeanchi-i goroz ani jairatinchim-i goroz. Vachpi vaddlear jahirati vaddttoleo. Dekhun vachpi vaddovpak amcho proyotn zaum di.

Hea Konknnichea vaurant hatak hat melloun amchea sangatak vaurche khatir fuddem soronk hanv tumkam vinonti kortam.

Anik ek pavtt tumkam sorvank tumi kel’lea sorva khatir Dev borem korum mhonnttam ani mhaka pasiensacho kan diun aikol’le bodol tumche upkar atthoytam. Dev borem korum.







(Hem uloup mukhel kariakorom choltana zalem)!

No comments:

Post a Comment